1.)

„Mám nápad!“
Angeal vzhliadol od správy, ktorú práve čítal. Bol rád, keď Vojaci boli kreatívny a nebáli sa s ním hovoriť o svojich nápadoch. Ale výnimkou bol prípad, keď išlo o Zacka.

„Aký?“ opýtal sa naoko celkom ľahostajne, aj napriek nervozite. Keď videl široký, takmer až šialený úsmev na tvári svojho zverenca, okamžite oľutoval, že dneska vstal z postele.

2.)

„Fair!“

Svrbiaci prášok alebo trblietky? rozmýšľal Zack, čo dá Kunselovi do helmy, naďalej ignorujúc svojho inštruktora. Rozhodne trblietky. S tou ružovou farbou, čo som mu včera pridal do šampónu, sa to bude nádherne dopĺňať. Neubránil sa úškrnu nad predstavou jeho priateľa s vlasmi ako nejaká rocková hviezda.

„FAIR!!!“
„Huh?“ Jeho inštruktor na chvíľu stuhol, keď sa Zack otočil smerom k nemu. Inštruktor Wolcott bol veľmi trpezlivý muž a vedel si poradiť aj s problémovými Vojakmi. No odkedy mal v skupine Zacka, radšej si zaobstaral antistresovú loptičku, ktorú v tej chvíli stláčal ako o život.

„Tvoj mentor ma vopred upozornil, že máš problémy s pozornosťou,“ inštruktor sa zhlboka nadýchol a snažil sa zachovať pokoj ako sa len v takej situácii dalo.

„Ale mohol by si sa viac sústrediť aspoň vtedy, keď máš v rukách nabitú zbraň?!?“

3.)

 „TO nemyslíš vážne!“
“Huh?“ Zack vrhol na rozzúreného Rena svoj nevinný šteňací pohľad. Mladý Turk skoro penil a zdalo sa, akoby jeho vlasy boli naježené ešte viac ako obvykle.

„Oh! Ty myslíš toto.“ Otočil sa, aby bolo lepšie vidieť spodné vlasy nad krkom, ktoré boli dlhšie ako ostatné, ale nie o príliš a stiahnuté modrou gumičkou.

„TO pôjde okamžite preč!“ Zack na neho vyplazil jazyk a už ho nebolo.
Angeal práve vchádzal do haly a nebyť jeho reflexov Vojaka, nestihol by sa vyhnúť niečomu čiernemu, vzápätí prenasledovaný červeným. Potom bolo už len počul vzďaľujúci sa maniakálny smiech, ktorý mu bol až príliš povedomý, prelínajúci sa s nadávkami mladého Turka. Jednoducho normálny deň v ShinRe.